Jednoducho Krief

Autor: Martina Grmanová | 18.3.2013 o 10:05 | (upravené 9.9.2015 o 14:36) Karma článku: 1,76 | Prečítané:  251x

Patrick Krief, 32-ročný kanadský gitarista skupiny The Dears, rodák z Montrealu, sa na svojom treťom štúdiovom albume Hundred Thousand Pieces, ktorý sa v týchto dňoch dostáva na hudobný trh v USA (v Kanade vyšiel minulý rok a snáď

 

Príprava albumu trvala zhruba 8 mesiacov, Krief na ňom pracoval nielen na cestách počas turné, ale aj doma v Montreale. Desať piesní je prepracovaných do detailu, čo je pri počúvaní nahrávok citeľné. Rýchlejšie energické "kúsky" (Perfect Bodies) sa striedajú s pomalšími jemnými baladami (The Eyes Of Isabelle, Love Without Fear), Krief kombinuje nielen vplyv rockového mága Hendrixa a popových hudobníkov 60-tych a 70-tych rokov (Beach Boys, Beatles), ale badateľná je aj inšpirácia klasikou v podobe jemných sláčikových a orchestrálnych vstupov.


Vyzreté, takmer cohenovské, precítené texty odrážajú temnejšie obdobie Kriefovho života, udalosti, ktoré sa v ňom nahromadili počas posledných ôsmich rokov.
Lost in Japan odzrkadľuje pocity osamelosti - "Here I am, broken man, lost in Japan."
(Tu som, zničený muž, stratený v Japonsku.)
Krief sa tiež vyrovnáva najmä s úzkosťou vyvolanou finančne neistou cestou hudobníka, túto otázku otvára v piesňach Simple LivesForever Goodnight.

 

Forever Goodnight: „Got no money / No place to call my home / I’m just trying to stay alive.“
(Nemám peniaze / ani miesto, ktoré by som mohol nazvať domovom / len sa pokúšam prežiť.)


Simple lives "All my dreams / All of them shattered / I need you to believe in me / I can't decide for you / But I still have faith in you."
(Všetky moje sny / všetky zničené / potrebujem, aby si vo mňa verila / nemôžem rozhodnúť za teba / ale stále v teba verím.)


Fakt, že Patrick Krief je gitarista, je zrejmý. Na albume nechýbajú vkusné gitarové sóla, ktoré nezaberajú priestor na úkor melodickosti skladieb a nenarúšajú tak ich celistvosť, naopak, gitara melodickosť na mnohých miestach dotvára. Vynára sa ako samostatná substancia, na okamih vynikne, aby sa opäť stratila v komplexnosti nástrojov.
V jednej z emotívne najvypätejších a zároveň najvýraznejších skladieb Tell yourself je možné zreteľne odlíšiť jednotlivé nástroje, ktoré do nej postupne vstupujú a vytvárajú tak fúziu unikátneho zvuku.

Tell yourself: "You don't have to be afraid / You don't have to feel this shame / You don't have to love someone / You don't have to love yourself / You just have to be a man."
(Nemusíš sa báť / Nemusíš sa hanbiť / Nemusíš mať niekoho rád / Nemusíš mať rád ani sám seba / Musíš len ostať človekom.)

Album je dokonale vyvážený po hudobnej i textárskej stránke.
Krief na ňom odhaľuje svoje vnútro, pocity, samého seba, nahrávka je v tomto zmysle veľmi osobná a každý, kto pozorne načúva, dokáže tieto emócie postrehnúť.
Hundred Thousand Pieces vás vtiahne svojou úprimnosťou a precíteným zvukom už na prvýkrát.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?